Čti'

24. února 2012 v 20:49 | Kattie') |  ~ Diary ~
Male dievčatko píše mame list ktorá zomrela....Ale dievčatko o tom nevie:
6 rokov:
Maminka, som prváčka, a už viem písať. Veľmi mi chýbaš, ocko mi povedal len to, že si išla do roboty. Bolo to už veľmi dávno. Od vtedy si sa mi ešte neozvala. Chcem sa s tebou znova hrať, spievať si a kresliť. Prestala si ma už ma...ť rada? Neľúbiš ma? Spolužiačkám pomáhajú s úlohami maminky, a ja si ich musím písať... sama. Mami, kedy už prídeš domov?

7 rokov:
Mami, viem už aj malú násobilku. So všetkým v škole mi pomáha ocko. Niekedy ho vidím plakať v jeho izbe. Veľmi ma to mrzí ked ho tak vidím. Prečo plače? Mamička, vráť sa už prosím domov. Kedy sa vrátiš? Veľmi, veľmi, veľmi ťa ľúbim a veľmi mi chýbaš. Dúfam že ťa čoskoro uvidím. Vráť sa, prosím.

8 rokov:
Mamka, kde si? Už sú to 2 roky čo si preč. Prečo toľko pracuješ? Nechýbam ti? Lebo ti mne veľmi. Páči sa mi jeden spolužiak, ale hanbím sa to komukoľvek povedať. Je to správne? Príď už prosím ťa domov. Budeme mať v škole karneval, chcem byť princezná. Prídeš mi pomôcť s maskou? Nepracuj už toľko. Ocko zarába dosť. Ľúbim ťa.

9 rokov:
Mamička, odpíšeš mi niekedy? Dlho čakám na tvoju odpoveď, a stále nič nechodí. Veľmi by som chcela bračeka, alebo sestričku. Odišla si už veľmi dávno, pošli mi aspoň svoju fotku, veľmi by som si priala vedieť ako vyzeráš. Si stále tak krásna? Som tvoje malé dievčatko, pamätáš?

10 rokov:
Mami, čo je to rakovina? Ocko vravel o nej a o tebe nieakej tete. Nemám ju rada. Niekedy u nás prespáva. Je milá, ale ja ľúbim len teba! Vráť sa prosím. Mamička, už príď, nevydržím to bez teba.

11 rokov:
Mamča, len v skratke. Strašne moc mi chýbaš, vráť sa prosím. Ľúbim ťa.

12 rokov:
Mama, prečo mi stále neodpisuješ? Zabudla si na mňa? Jasné zabudla. Už máš inú dcéru, ľúbiš ju, nie mňa! V živote ti už viac nenapíšem. Stále ma len ignoruješ! Prečo ma nemaš rada? Keby si ma mala rada, odpíšeš mi. Aspoň raz. Ale nie, pre teba je podstatnejšia práca ako dcéra. Nenávidím ťa! Neznášam ťa! Najviac na svete!

17 rokov:
Mamička, veľmi ma mrzí čo som ti naposledy napísala. Dlho som nechápala prečo mi o tebe ocko nechcel nič povedať, ale teraz už chápem. Už viem že si ma neopustila. To tá hrozná rakovina! Tento je svet je nespravodlivý. Prečo si musela odísť práve ty? Veľmi si mi chýbala, chýbaš a budeš chýbať. Každý deň nosím nové kvety na tvoj hrob, a zalievam ich tisíckami slz. Nikdy na teba nezabudnem. Navždy budeš mať v mojom srdci prvé miesto. Navždy tvoje malé dievačtko, ktoré ťa neskutočne ľúbi....
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Leyla Leyla | Web | 24. února 2012 v 21:00 | Reagovat

tak tohle dojme asi každého ješte jako malá si to neuvedomovala a postupem času když prišla puberta tak ji znenávidela a pak to vše vyšlo najevo :(

2 Z. Z. | Web | 25. února 2012 v 10:35 | Reagovat

tak to trošku sedíí ..

3 S♥ S♥ | Web | 25. února 2012 v 12:29 | Reagovat

Ahoj, omlouvám se za zkopírovanou zprávu, ale u mě na blogu je důležitá informace. :)

Btw: Ráda jsem byla tvé Affs. :)

4 Kattie Kattie | 25. února 2012 v 19:46 | Reagovat

Podle mě by bylo lepší kdyby jí ti příbuzní co jí zůstaly aspoň třeba něco málo řekly , aby aspoň věděla na čem je a tolik se netrápila . Podle někoho je to třeba vymyšlené , ale tohle se může/mohlo stát každému . Chudák holka , musela si na to po čase jakoby přijít sama . Takový trápení bych nikomu nikdy nepřála . Proto chci všem říct jen to ..
Buďte rádi že máte rodiče ( oba) ikdyž nestojí za nic moc , ale přesto jsou to vaši rodiče , a bez nich by jsme tu nebyly . Život je svině , ale stojí za to ho žít . S pozdravem Kattie') (adm.)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama